Ako sa fotí na Nikon D300 z roku 2007?

Catchy – ja viem, ale teraz vážne. Nikon D300 – APS-C zrkadlo, takmer 14 rokov stará profi trieda crop-faktoru od Nikonu. 1 port na CF kartu do 32GB, žiadne video, začiatky Nikon Picture Control, prenos dát cez USB, veľmi ale veľmi ťažko použiteľný Live-View z neho robí skôr deduška-veterána, ale práve tým je krásny.

Ak urobíš chybu, neodpustí, práve ti dá po hlave a ľahko vynadá. Lebo si spravil chybu. Neopraví ťa, kým na to neprídeš sám. A prečo ho tak ospevujem? Pred časom som písal článok o Nikone D80.

Stále veľmi použiteľný foťák, hlavne pre nadšencov, čo sa neponáhľajú. Pre mňa je dôležitá podpora HSS rovnako ako ostrenie v tele fotoaparátu a tým spĺňa moje požiadavky na viac než 100%.

Možno som napísal to isté aj o D80tke a dosť možno sa budem opakovať. Ale naozaj mám rád starý Nikoňácky RAW. Farby sú iné, výstup je iný.

D300ka je taký mačkopes. Je výkonná, výstup je veľmi použiteľný, zrno oku ľúbivé, ale má niečo aj z filmu, aj zo starších digitálov a niečo aj z tých novších. Jedna z naj vecí čo ma na ňom baví je 14bit RAW do čiernobielej s originálnym Nikon presetom Picture Control. Jasné, že ISO výkon nebude tak úžasný oproti dnešným mašinám ( alebo mojej D7500ke ) ale je to kus, ktorý sa ti odvďačí tak ako k nemu pristupuješ ty.

Ak si dáš čas pri príprave, chceš tomu venovať čas, srdce aj dušu dá ti presne to čo po ňom chceš. V kombinácii s Nikkorom 85/1.8D je mojim obľúbeným setupom. Stačí malý prísvit cez softbox a nič viac netreba.

Napriek tomu sú veci, ktoré môžem s istotou o tomto kuse techniky povedať:

- je to ťažký stroj – s gripom, masívnym sklom a nebodaj bleskom vie po celodennom nosení na krku vykúzliť nejednu myšlienku
- má krásny zvuk – cvaknutie uzávierky na tomto fešákovi znie úplne inak, než na moderných.
- ISO 640 je maximálne použiteľné zrno, avšak vyzerá viac filmovo, než digitálne
- podporuje max 32 GB kartu, avšak je možné použiť redukciu CF – MicroSD ( cca 20€ ), ktorá funguje bez problémovo
- LiveView je takmer nepoužiteľný, kvôli logike tohto systému – pre zaostrenie je nutné sklopiť zrkadlo
- ostrenie je skvelé ak rozumiete režimom, ktoré Nikon ponúka, rovnako ako meranie expozície
- RAW z neho prečíta takmer hocičo, problém s kompatibilitou som nemal

Ako by som teda definoval túto mašinu?

Ako kus techniky, čo predčil svoju dobu. Jeho priamou náhradou bol model D300s, ktorý bol rozšírený o podporu väčšej pamäťovej karty a možnosť nahrávať video. Toto bol zbytočný fakt, avšak – tento model ( z roku 2007 ) nahradil až model D500, ktorý sa na trh dostal až v roku 2017. Teda aj sám Nikon definoval model ako ten, čo vydrží 10 rokov pokroku. Iste, jedná sa o veľmi špecifickú kategóriu – flagship APS-C – teda vlajková loď crop-faktoru, ale práve to ma na ňom baví. Je profi a v bazároch je relatívne lacný.

Nikto od neho neočakáva 36 MpX snímač a podporu 4K/120fps, od toho tu nie je. Ale kým je ok, tak viem, že hoci prší, sneží, svieti slnko alebo fúka, tento neúnavný pracant je stále ready len tak, ako som ready ja.

Ak teda zvažuješ jeho kúpu, odporúčam všetkými desiatimi, ale len ak nečakáš, že za teba bude pracovať foťák. Ten je koniec koncov len nástroj a ty si jeho pánom.

A nezabudni, tie fotky majú viac filmový look, než digitálny. A to vidím ako najväčšie plus.

Ak sa ti článok páčil, budem rád ak o ňom napíšeš niečo pekné, prípadne si prečítaš ďalšie.