2. Prvé fotky.

Super! Ak sa podarilo, čo sa malo, máte fotoaparát ( ideálne otestovaný bez filmu a s vedomosťou ako s ním manipulovať ), film a expozimeter, či už fyzický, appku, alebo vstavaný vo fotoaparáte.

Základom všetkého je pochopiť, čo robia jednotlivé nastavenia.

Každý film má označenie ISO – alebo po starom ASA, či DIN. Najbežnejšie používané filmy majú:

ISO 100 ( DIN 21 )
ISO 200 ( DIN 24 )
ISO 400 ( DIN 27 )
ISO 800 ( DIN 30 )

Toto číslo hovorí o citlivosti filmu. To znamená – ako silno je schopný film poňať svetlo. Uveďme si príklad:

• Ak pri rýchlosti uzávierky 1/60 a clone f/4 používame film s ISO 200, pri ISO 400, by sme použili clonu f/4 ale rýchlosť uzávierky by bola 1/125.

• teda polovičná. Citlivosť filmu bola zvýšená 2x, teda rýchlosť uzávierky sme mohli 2x skrátiť.

• pre viac informácii o prepočtoch odporúčam navštíviť túto stránku.

Dobre, ale načo je potom rýchlosť uzávierky?

Tá udáva, ako dlho nám bude svetlo dopadať na filmové políčko. Len pre predstavu, ak by sme za slnečného dňa nechali cvaknúť 1/30s pri clone f/4 a ISO 200, fotka by bola s veľkou pravdepodobnosťou prepálená – teda na film by dopadlo oveľa viac svetla ako by malo. Takisto s ňou vieme ale regulovať celkový vzhľad fotky, teda – pri akčných scénach a pohybujúcich sa objektoch sa odporúča používať rýchlosť nad 1/125, každopádne voči gustu žiaden dišputát, hlavne ak je cieľom umelecký dojem.

Čím dlhšie ale necháme otvorenú uzávierku, tým rozmazanejší bude objekt v pohybe.

Čas, ktorý sme schopní udržať tzv. z ruky ( teda bez použitia statívu ) je 1/30 alebo kratší.

Na to, aby sme správne vedeli určiť nastavenia fotoaparátu ( teda akú uzávierku, či clonu zvoliť ) je potrebné používať expozimeter. Ten s pomerne veľkou presnosťou určí, koľko svetla “uvidí” film, a teda, na ako dlho máme uzávierku otvoriť, aby bola fotka pekne exponovaná. Teda, aby fotka nebola príliš svetlá, či príliš tmavá.

V infografike je viditeľné – ako ktorý parameter ovplvyňuje iný parameter. V prvom kroku je to clona – ako ovplyvňuje hĺbku ostrosti a svetlo, ako rýchlosť uzávierky ovplyvňuje pohyb a svetlo, a v poslednom rade ako ISO – teda citlivosť filmu ovplyvňuje šum ( alebo tiež nazývané zrno ) a svetlo. Vľavo je to menej svetla, vpravo viac svetla.

Kompaktne to vysvetľuje trojuholník expozície:

V skratke by sme mohli povedať:

• čím viac svetla máme v scéne, tým kratší čas uzávierky môžeme používať, alebo tým väčšie clonové číslo môžeme použiť. Prípadne kombináciu oboch.

• čím menej svetla máme v scéne, tým dlhší čas uzávierky musíme používať, alebo tým nižšie clonové číslo môžeme používať.

• čím väčšiu clonu používame – tým viac objektov okolo bodu ostrenia bude viditeľných a ostrých.

• čím nižšiu clonu používame – tým menej objektov okolo bodu ostrenia bude viditeľných a ostrých.

• čím väčšie ISO filmu zvolíme, tým viac svetla dokáže poňať za rovnaký čas a pri rovnakom clonovom čísle

• čím nižšie ISO filmu zvolíme, tým menej svetla dokáže poňať za rovnaký čas a pri rovnakom clonovom čísle

Teraz už približne vieme, čo je čo. A to je dobre. Pretože, aby sme pochopili ako funguje expozimeter a vedeli ho používať, je to nesmierne potrebné. V ďalšom článku si povieme, ako s týmto delikátnym nástrojom narábať a čo všetko nám môže povedať.