Expozimeter – teda merač svetla môžeme mať vstavaný vo fotoaparáte, ako napríklad Zenit E, alebo Fed 4, externý – napríklad tie z minulého storočia – napríklad Leningrad – prakticky akýkoľvek či už verzia 2, alebo 6, či 7. To sú tie najjednoduchšie na ovládanie. Namiesto toho, aby nám tieto prístroje merali svetlo v nejakých jednotkých ( napríklad luménoch ) ukazuje nám, aké nastavenia zvoliť na fotoaparáte.
Konkrétne, základom je nastavenie citlivosti filmového materiálu, ktorý sme si vybrali. Keďže tieto nástroje boli vyrobené v čase, kedy ISO signalizácia nebola celkom v kurze, musíme teda zvoliť nastavenie v jednotkách DIN. Na väčšine fimových kanistrov nájdeme značku napríklad: ISO 200 / DIN 24°.
Čo ale potom? Potom ako sme úspešne nastavili citlivosť filmu bude našou úlohou prekryť očko s “ihlou”, ktorá reaguje na zmenu svetla.
Následnej dostaneme niečo čo vyzerá asi takto:
Čo môžeme vidieť na obrázku?
V ľavej časti – ihla ktorá reaguje na svetlo je prekrytá s ukazovateľom, ktorý je priamo spojený s ozubeným kolieskom ( to strieborné ), ktorého otáčaním môžeme prekryť už spomínanú ihlu.
V strede – vidíme nastavenie citlivosti filmu. Na nižšej stupnici je hodnota v DIN, na hornej v ASA. Sú si veľmi podobné, ale ja používam DIN.
V pravo – po prekrytí ihly a ukazovateľa – na červenom koliesku vidíme clonové číslo, na striebornom rýchlosť uzávierky.
Teda môžeme vyčítať:
- pri clone f/2 je to rýchlosť uzávierky 1/30s
- pri clone f/2.8 je to rýchlosť uzávierky 1/15s
- pri clone f/4 je to rýchlosť uzávierky 1/8s
- pri clone f/5.6 je to rýchlosť uzávierky 1/4s
- pri clone f/8 je to rýchlosť uzávierky 1/2s
- pri clone f/11 je to rýchlosť 1s
- pri clone f/16 je to rýchlosť 2s
- pri clone f/22 je to rýchlosť 4s
Takže – ak používame Zenit E s objektívom Helios 58/2 – s clonovým číslom f/2, môžem zvoliť rýchlosť uzávierky 1/30s, zaostriť, natiahnuť a stlačiť spúšť. Fotka bude dokonale exponovaná. Tu je ukážka, ako by sme merali expozíciu priamo v tele – pri vstavanom expozimetri. Na otočnom voliči by sme otáčali dovtedy, kým by sa ihla neprekryla s ukazovateľom. Následne dostávame niečo veľmi podobné ako pri obrázku vyššie. V tomto prípade vidíme nameranú hodnotu f/2.8 a uzávierku 1/500.
Približne tak nejak fungujú všetky dostupné expozimetre. Ak máte iný, odporúčam nájsť návod a vyčítať čo najviac priamo z neho.
A na záver ešte pár tipov:
Ak fotíte proti slnku, merajte tzv. na tieň, teda tak, aby vám do senzoru na expozimetri nedopadalo priamo slnku – ak nechcete fotiť len siluety.
V prípade, že na expozimeter zabudnete, siahnite po mobile. Stačí si stiahnuť appku. Ale ak by aj nebola po ruke appka, stačí si otvoriť manuálny režim na fotoaparáte tam. Nameriate, a máte presné čísla.
Neváhajte svoje expozimetre odskúšať pri porovnaní s iným fotoaparátom
Foťte, foťte, foťte!