Nikon D80 v roku 2020

Nedávno mi padol pohľad na D80tku, ktorá mi stála v skrinke už nejaký ten čas. Je plne funkčná no výstup z nej mi vždy prišiel nepravdepodobne použiteľný v roku 2020. Výstup je bez akejkoľvek úpravy – správne a oprávnene nazývaný RAW.

Má svoj typický šum, ktorý je ale príjemný a vôbec neruší diváka, ani fotografa.

Fotografie vo formáte RAW sú použiteľné do ISO 400, hodnoty nad túto hranicu sa dajú použiť len v prípade, že finálne fotky majú emulovať vzhľad filmu, kde je možné pridať / editovať samotné zrno.

Čo D80tka ponúka?

Malé technické okienko:

- 10 MpX
- Zaostrovanie na objektívoch bez motora
- možnosť nastavenia WB
- rozsah rýchlosti uzávierky od B – 30s – 1/4000s

Výhody:

- horný display – obrovská výhoda – pretože, ak nenastavujete uzávierku / clonu cez hľadáčik, toto je jediná možnosť.
- podpora starších objektívov
- tlačidlo DOF
- podpora SD kariet ( aj celkom rýchlych )
- slušné meranie TTL
- zaujímavý farebný výstup
- prvá verzia NPC – Nikon Picture Control – aj keď extrémne limitovaný
- 10 MpX

Nevýhody:

- display je použiteľný len v rozhraní menu, alebo pri prezeraní fotografii
- tmavší hľadáčik
- malý hlavný display
- pomalá uzávierka
- synchro pre blesk nad 1/250 len v Manuálnom režime

Inak by som tento fotoaparát nazval veľmi praktickým a použiteľným, pretože to, čo má robiť – fotiť – dokáže a to veľmi dobre. Ak je niekto pohoršený tým, že používam farebné profily, výstup a obrazový procesor – po importe do akéhokoľvek programu určeného na “vyvolanie” RAW fotografii je možné tento proces zmeniť a väčšina programov to veľmi dobre zvláda.

Aby som len nebásnil, tu je to, prečo o tom celom vlastne píšem.

Novšie digitálne zrkadlovky od Nikonu, Canonu, či iných výrobcov majú úžasnú funkciu, ktorá môže byť aj inak nazvaná, ale pri Nikone je to Active D-Lighting. Definuje ju ako prehĺbenie tieňoch zachovanie prepálených miest, bez potreby bracketingu. Tu to však bolo iné.

D80 disponuje touto funkciou, resp. jej odnožou – D-Lighting. To znamená, že je ju možno použiť, ale až v postprocese a je to len akýsi filter – možno použiteľný na niektoré scény. Teda je potrebné merať svetlo a komponovať podobne ako pri filme. Netreba sa zbytočne spoliehať na záchranu HDR v postprocese RAWu. Teda – a čo sa mne osobne veľmi zapáčilo – buď sa bude merať na tvár a zvyšok bude prepálený, alebo budeme dosvetľovať- či už zábleskom alebo stálym svetlom, ktorým si dosvetlíme tvár a budeme merať na pozadie.

A ako teda vyzerajú fotky z D80tky pri dosvetľovaní?

Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, fotky sú na dnešné pomery “malé”, rozlíšenie by mohlo byť väčšie, rovnako ako farebná hĺbka, či celková kvalita. Na druhú stranu – nefotím reklamu, tlačenú na billboard, ani módny editoriál. Jedná sa o portréty, ktoré sa budú tlačiť maximálne do rodinného albumu a budú zverejnené na sociálnych sieťach, ktoré aj tak zdegradujú kvalitu už výslednej snímky.

Zhrnutie:

1. Oplatí sa trápiť sa so starým foťákom keď nový to zvláda ďaleko ľahšie?

Áno, pretože sa príjemným spôsobom učíš veľmi dobre pracovať so svetlom. Vyberáš lokáciu podľa svetla, odrazov a tieňov, svetlo sa stáva ďalším faktorom, rovnako ako objektív, či médium na ktoré fotku zachytávaš. Je dobré fotiť v backlighte, ideálne nie priamom.

2. Aké lokácie využívať?

Ak máš dostatočne silný blesk, nie si limitovaný, teda samozrejme vzhľadom na rýchlosť uzávierky. Keďže tu máme k dispozícii HSS, nie je nutné sa báť o zbytočné presvetlenia. Lokácie odporúčam voliť primárne tmavšie, svetlo je súčasťou výberu. Vyberám si napríklad okraj lesa, cestu, na ktorú dopadá vonkajšie ostré svetlo. Teda niektoré miesta sú príjemne presvetlené, blesk dostatočne nasvieti fotografovaný objekt. Ak som v meste vyberám si tieň, uličku bez priameho slnka, meriam na pozadie, dosvetľujem objekt.

3. Je postprocess pri takto starom fotoaparáte náročnejší?

Nie, úprava s ľahkou retušou mi zabrala od 10 do 40 minút na fotku. Rozdiel oproti novším fotoaparátom je v dynamickom rozsahu snímača, avšak pri dosvetľovaní je to niečo, čo nie je nutne potrebné. Samozrejme, pri krajinkách je to citeľný nedostatok. Avšak samotná úprava je rovnaká ako pri novších telách. Treba dávať pozor na šum, ktorý pri takýchto záberoch je viditeľný na rozostrených miestach na fotografiách. Našťastie – Camera RAW, Lightroom, ale aj Capture One majú skvelé procesy na odšumovanie a nebudem klamať oplatí sa ich používať.

Zatiaľ som neprišiel na limit toho, čo by tento fotoaprát nedal a práve pri foteniach, kedy nie je potrebné cvakať na nový, bude D80tka mojim spoločníkom a nástrojom na fotenie rýchlych portrétov niekde v prírode.